Som pamätníčka. Vo vodách politického marketingu plávam dlhých 22 rokov. Mala som tú česť pracovať pre politika, ktorý bol roky v prvej trojke najobľúbenejších politikov na Slovensku. A mala som tú (ne)česť pracovať aj s „politikmi“. Žiaľ vždy je to v balíku. Ale dovolím si tvrdiť, že to boli časy, keď sa jednalo skutočne o politický marketing. Keď sa komunikovalo s ohľadom na hodnotový rámec, ktorý tá-ktorá strana predstavovala.
K napísaniu tohto blogu ma vyprovokovali pohoršené reakcie na slová pani Tünde Bartha, šéfky kampane Andreja Babiša, ktorá uviedla – parafrázujem – že kampaňou nechceli vyvolať strach, ale zdôrazňovali len to, čo im vyšlo z analýz. Na Slovensku sa okamžite vyjadrili všetci (2) odborníci na politický marketing a odsúdili postoj pani Bartha.
Treba precitnúť a pozrieť sa pravde do očí. Dnes už nikto na Slovensku nerobí politické komunikačné stratégie. Všetci robia len kampaň a sú ďaleko v závoze za tým, čo robia politici a politické strany. Ovocie visí pekelne nízko a tzv. „marketéri“ sa ani nesnažia, aby dosiahli niečo vyššie. Nie je to ich vina, ale nie je dopyt. Priznajme sa. Všetci testujeme nálady ľudí, ktoré sú sprava aj zľava ovplyvnené politickým cirkusom na Slovensku. A žiaľ podľa toho budeme nútení robiť aj kampane. Budete/me (?) strašiť Ficom, Matovičom, ufónmi, povolávacími rozkazmi, orbanizáciou, etc. Ale stále to bude strašenie. Po vyšších cieľoch a vyššie visiacom ovocí niet dopytu. Z nástroja sa stal cieľ a účel svätí prostriedky.
Tak sa prosím netvárme, že robíme niečo iné, ako pani Bartha. Balíme to „nič“ do pekného (niekedy viac, niekedy menej) obalu, aby sme nalákali čo najviac voličov k urnám pre tú-ktorú politickú stranu. Sme v období, keď marketing nahradil politiku v plnej miere. A táto kampaň bude tá najkonfrontačnejšia, akú táto krajina zažila. Ja dúfam – pre tých mladších – že bude posledná a precitneme. A aj Vám bude raz dožičené robiť skutočný politický marketing. Potom sa nebudete hanbiť priznávať k tomu čo a pre koho robíte.